[ Pobierz całość w formacie PDF ]
PODľA ROZSAHU sledovania televízie
6,2% 10,9% 7,6%
5,3% 10,1% 7,9%
14,0% 9,3% 7,0%
6,5% 13,9% 2,8%
7,9% 10,0% 7,9%
14,7% 10,7% 8,5%
7,0% 9,2%
8,1% 7,0%
9,3% 4,6%
11,7% 8,4%
14,9% 16,2% 29,4%
8,1% 9,3% 37,2%
7,4% 14,8% 40,7%
9,5% 12,4% 32,3%
Číta beletriu: 1 takmer každý deň • 2 viackrát do týždňa • 3 asi raz do týždňa • 4 asi
raz do mesiaca •
5 asi raz za štvrťrok • 6 asi raz za polrok • 7 asi raz ročne • 8 vôbec alebo takmer vôbec
Najskôr by sme sa chceli venovať málopočetnej (a tým štatisticky nereprezentatívnej)
skupine ľudí, ktorí vôbec nesledujú televíziu. Počet nečitateľov krásnej literatúry bol v nej
1
2
3
4
5
6
7
8
9,9% 11,3% 7,1% 5,7%
4,3%
9,9% 7,8%
44,0%
dvakrát vyšší ako v celej populácii a počet každodenných čitateľov nedosiahol ani úroveň
celej populácie. To znamená, že skupinu ľudí, ktorí nesledujú televíziu, netvoria výhradne
intelektuálni kritici tohto média a horliví milovníci literatúry, ale skôr ľudia so zdravotnými
a intelektuálnymi problémami znemožňujúcimi sledovanie (a čítanie).
Ukázalo sa, že počet hodín strávených pred televíziou má len malý vplyv na
frekvenciu čítania krásnej literatúry. Z hľadiska negatívneho prístupu k literatúre je
riziková až skupina, ktorá sleduje televíziu v priemere viac ako päť hodín denne. V tomto
prostredí je už počet nečitateľov a výnimočných čitateľov, ktorí čítajú len raz ročne, až
55,5%, t. j. výrazne viac ako v celej populácii (44,7%).
V skupine, ktorá sleduje televíziu v priemere do jednej hodiny, teda najkratší čas, je
počet ľudí, ktorí aspoň raz týždenne siahnu po krásnej literatúre, predsa len najvyšší –
30,9% (v celej populácii – 25,8%). V tejto skupine je zároveň aj relatívne priaznivý
počet nečitateľov a zriedkavých čitateľov čítajúcich raz ročne – spolu 39,3% (v celej
populácii – 44,7%).
Z ťažko vysvetliteľných dôvodov, ktoré pravdepodobne súvisia s náhodnými faktormi
výberu respondentov, je počet každodenných čitateľov najvyšší v skupine, ktorá sleduje
televíziu v priemere do päť hodín denne.
V roku 2004 sme sledovali, nakoľko čítanie (akýchkoľvek kníh či periodík) môže
vystupovať ako alternatíva v prípade, že konkrétny televízny program diváka
neuspokojuje. Zisťovali sme teda, ako sa správa respondent v prípade, že bol rozhodnutý
sledovať večer program v televízii, ale program ho nezaujal. K otázke Čo robíte, ak vás
večerný program v televízii nezaujme? sme postavili alternatívne odpovede, ako sú
uvedené v Grafe 4.
Graf 4 – Alternatívne činnosti k sledovaniu TV
Ukázalo sa, že najpravdepodobnejšou alternatívou k nevyhovujúcemu
televíznemu programu je nejaký iný televízny program. Divák, ktorý sa posadil
pred televízor, radšej prepína, kým v tomto médiu nenájde niečo vyhovujúcejšie
(pravdepodobne to nemusí byť celkom vyhovujúce), ako by televízor vypol a venoval sa
inému médiu alebo inej činnosti.
Možnosti čítania ako náhrady za nevyhovujúci program však nie sú zanedbateľné, sú
napríklad podstatne lepšie ako možnosti rozhlasu a hudobných nosičov. Štvrtina
(24,8%) nespokojných divákov síce nikdy nevypne televízor so zámerom niečo si
prečítať, ale šestina (16,9%) divákov to tak robí väčšinou. A ďalšia necelá tretina
(31,3%) tak urobí niekedy.
Rozhlas je médium špecifické tým, že nezasahuje zrak, a tým umožňuje (podobne ako
hudobné nosiče) kulisové počúvanie, pri ktorom nie je príjemca sústredený na program.
[ Pobierz całość w formacie PDF ]
